sobota 5. novembra 2011

Právny základ franchisingovej zmluvy


O obvyklých náležitostiach franchisingovej zmluvy som sa už zmienil v predchadzajúcom článku (nájdete ho tu), preto tento článok bude venovaný stručnej analýze jej právneho základu. Pri tvorbe franchisingovej zmluvy, a formuácii práv a povinností v nej uvedených, je nutné ako otázku predbežnú vyriešiť jej samotný právny základ. To znamená, či možno franchisingovú zmluvu považovať za zmluvu typovú, zmiešanú alebo inominátnu. Dôležitosť danej otázky spočíva najmä v tom, že práve zistenie prepojení franchisingovej zmluvy na jednotlivé zmluvné typy nám umožní správny výklad a dokonalejšie preskúmnie obsahu práv a povinností. Síce možno konštatovať, že v jednotlivých odborných publikáciach prevláda názor, že ide o zmluvu nepomenovanú1, resp. zmiešanú2, jednotlivé argumenty pre takýto záver chýbajú. Preto by som chcel v tomto príspevku venovať pozornosť aj objasneniu tejto problematiky.

Právny poriadok Slovenskej Republiky neupravuje žiadnu zmluvu, ktorá by sa svojím názvom zhodovala s franchisingovou zmluvou (aspoň zatiaľ, pretože legislatívny zámer nového občianskeho zákonníka s touto zmluvou už počíta). Avšak iba na základe tejto skutočnosti nemožno tvrdiť, že franchisingová zmluva nie je zmluva typová, pretože každá zmluva sa vždy posudzuje podľa obsahu a nie podľa jej označenia. Práve preto je nutné skúmať, či franchisingová zmluva svojím obsahom nie je totožná, príp. podobná s niektorou zmluvou typovou. 

Franchisingová zmluva a zmluva licenčná podľa obchodného zákonníka

Z vyššie zmieneného pohľadu prichádza do úvahy ako prvá licenčná zmluva na predmety priemyselného vlastníctva podľa § 508 a nasl. OBZ. V zmysle základných ustanovení o licenčnej zmluve na predmety priemyselného vlastníctva „oprávňuje poskytovateľ nadobúdateľa v dojednanom rozsahu a na dojednamom území na výkon práv z priemyselného vlastníctva a nadobúdateľ sa zaväzuje na poskytnutie určitej odplaty alebo inej majetkovej hodnoty“. Je však nutné konštatovať, že obsahm franchisingovej zmluvy nie je len tento zmluvný vzťah, obdobný licenčnej zmluve, ale aj veľa ďalších práv a povinností. Z toho je zrejmé, že licenčná zmluva v sebe zahŕňa iba časť z obsahu samotnej franchisingovej zmluvy. Ďalšie pre franchisingovú zmluvu obvyklé ustanovenia o právach a povinnostiach zmluvných strán v licenčnej zmluve chýbajú. Práve z tohto dôvodu je možné urobiť záver, že franchisingová zmluva nie je obsahom totožná so samotnou licenčnou zmluvou na predmety priemyselného vlastníctva. Taktiež možno usúdiť, že bude veľmi účelné, aby bola somotná licenčná zmluva súčasťou franchisingovej zmluvy. Rovnako to uvádza aj Tatiana Tejcová, ktorá tvrdí, že „zmluvné vzťahy, v ktorých sa vyskytuje aj poskytnutie licencie, majú často zmiešaný charakter, kumulujú sa v nich aj prvky iných zmluvných typov (napr. franchising) 3

Franchisingová zmluva v súvislosti s kúpnou zmluvou
 
Nakoľko záväzkom franchisanta často býva povinnosť odoberať od franchisora určité výrobky, ďalšia zmluva, ktorá by svojím obsahom mohla byť podobná s franchisingovou zmluvou, je kúpna zmluva. Podľa všeobecných ustanovení o kúpnej zmuve v § 409 OBZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci (franchisor) zaväzuje dodať kupujúcemu (franchisantovi) hnuteľnú vec (tovar) a previesť na neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci (franchisant) sa zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Musím však opäť konštatovať, že franchisingova zmluva je svojím obsahom oveľa širšia než zmluva kúpna. Ale taktiež nemožno vylúčiť, aby kúpna zmluva nebola súčasťou franchisingovej zmluvy.

Spojitosť s nájomnou zmluvou
Rovnako je nutné zamerať svoju pozornosť na súvislosti so zmluvou nájomnou, nakoľko nezriedka býva vo franchisingovej zmluve povinnosť franchisora poskytnúť franchisantovi určité hnuteľné veci alebo nebytové priestory. Obsahom nájomnej zmluvy je podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka (pri nájme nebytových priestorov ustanovenia § 3 a nasl. zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v znení neskorších predpisov) oprávnenie nájomcu (franchisanta) užívať vec a zároveň jeho povinosť zaplatiť prenajímateľovi (franchisorovi) nájomné. Aj tu je však nutné poznamenať, ze franchisingová zmluva je svojím obsahom omnoho širšia ako nájomná zmluva.

A čo zmluva o obchodnom zastúpení?

Ďalšia zmluva, ktorá by mohla byť podobná s franchisingovou zmluvou je zmluva o obchodnom zastúpení. Zo základných ustanovení o tejto zmluve v § 652 OBZ vyplýva, že predmetom je záväzok obchodného zástupcu vyvýjať pre zastúpeného činnosť smerujúcu k uzavretiu určitého obchodu a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť odmenu. Vo franchisingu však franchisant uzatvára zmluvy so svojími partnermi vo vlastnom mene a na druhej strane franchisor nie je povinný zaplatiť franchisantovi odmenu za odbyt jeho tovarov. Aj tu je nutné urobiť záver, že porovnávané zmluvy nie su obsahovo totožné.

Franchisingová zmluva VS komisionárska zmluva 
Ďalšou podobnou zmluvou môže byť zmluva komisionárska. Vychádzajúc zo základných ustanovení o tejto zmluve, v § 577 OBZ, predmetom je záväzok komisionára, že zariadi vo vlastnom mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu. Rovnaké s franchisingovou zmluvou je to, že obaja podnikatelia konajú vo vlastnom mene. Rozdiel je však v tom, že vo franchisingu franchisant jedná aj na vlastný účet naproti tomu komisionár jedná vždy na účet komitenta. Taktiež vo franchisingu nebýva upravená povinnosť franchisora palatiť franchisantovi odmenu za predaj jeho výrobkov. Práve naopak, vo franchisingovej zmluve je vždy zakotvená určitá povinnosť franchisanta uhrádzať franchisorovi poplatky (odmenu) za právo predaja franchisorových výrobkov.

Z vyššie uvedeného porovnania, aj keď nemusí byť uplné, vyplýva, že žiadna zmluva, ktorá je svojím obsahom blízka franchisingovej zmluve, nezahŕňa jej celkový obsah práv a povinností. Z týchto argumentov možno konštatovať, že franchisingová zmluva nie je ako zmluva typová upravená vrámci slovenského právneho poriadku (aspoň zatiaľ, kým je nie prijatý nový občiansky zákonník). Otázka teraz smeruje k tomu, či možno franchisingovú zmluvu chápať ako zmluvu nepomenovanú, alebo zmluvu zmiešanú. 

Obsahom franchisingovej zmluvy bude predovšetkým poskytnúť práva k predmetom duševného vlastníctva. Na túto oblasť sa vzťahuje najmä typová licenčná zmluva na predmety priemyselného vlastníctva upravená v §§ 508 - 515 Obchodného zákonníka, a tiež ustanovenia licenčnej zmluvy podľa zákona č. 618/2003 Z.z. o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom (ďalej aj „autorský zákon“) v prípadoch poskytnutia práv k autorskému dielu. Predmetom franchisingovej zmluvy môže byť aj povinnosť franchisanta vyvýjať činnosti smerujúce k tomu, aby franchisor mohol uzatvárať určité druhy zmlúv. V tomto prípade by sa použili ustanovenia zmluvy o obchodnom zastúpení v §§ 652 - 772a Obchodného zákonníka. Taktiež môže franchisor poskytnúť franchisantovi právo užívať určité hnuteľné veci, na ktoré by sa vzťahovali ustanovenia o nájomnej zmluve podľa §§ 663 - 684 Občianského zákonníka. Rovnako môže byť predmetom tejto zmluvy aj záväzok franchisora poskytnúť určité tovary a povinnosť franchisanta tieto tovary odoberať a zaplatiť dohodnutú cenu. V tomto prípade by išlo o kúpnu zmluvu a relevantné by boli aj ustanovenia §§ 409 - 475 Obchodného zákonníka. 

Okrem vyššie zmienených práv a povinností sú však vo franchisingovej zmluve obsiahnuté aj ďalšie záväzky a oprávnenia. Ide napríklad o povinnosť franchisora poskytnúť franchisantovi zaškolenie, zabezpečiť reklamné služby, poskytovať stálu pomoc a byť franchisantovi súčinný, alebo právo franchisora vykonávať kontroly dodržiavania zmluvy a jej manuálov. Na strane franchisanta môžeme rovnako nájsť dalšie špecifické práva a povinnosti ako napr. povinnosť viesť predpísaným spôsobom účtovníctvo, dodržiavať manuály, zúčastňovať sa školení, odvádzať pravidelné poplatky, zákaz konkurencie a pod. Tieto osobitné oprávnenia a povinnosti podľa môjho názoru nie je možné subsumovať pod ustanovenia jednotlivých typových zmlúv. 

Záver

Práve z vyššie uvedeného dôvodu je možné urobiť záver, že franchisingová zmluva je zmluva, pri ktorej dochádza k súbehu viacerých typových zmlúv a zmlúv nepomenovaných. Franchisingovú zmluvu je preto podľa môjho názoru nutné chápať ako zmluvu inominátnu, ktorej právnym základom bude § 269 ods.2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého „účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy.“ Účastníci však musia dostatočne určiť predmet svojich záväzkov, inak zmluva nebude platne uzavretá.

Autor článku Mgr. Tomáš Hôra


1.Napr. Ovečková O.a kol, Obchodný zákonník s komentárom-II.časť, Bratislava: Iura Edition,2005,s. 28
2 Napr. Vojčík P., Miščíková R., Základy práva duševného vlastníctva, Košice, TypoPress, 2004, s.277
3 Tejcová T., in: Ovečková O. a kol, Obchodný zákonník s komentárom-II.časť, Bratislava: Iura Edition,
2005, s. 341

streda 2. novembra 2011

Založenie s.r.o. je jednoduché!

Napriek tomu, že založenie spoločností s ručením obmedzeným (ďalej len „s.r.o.“) sa môže zdať ako komplikované a spojené so značnou byrokracou, je môžné založiť s.r.o. pomerne jednoducho a rýchlo. Dokonca môžete ušetríť čas, peniaze a získať aj niečo navyše zadarmo. Ako je to možné? Čítajte ďalej.

Existuje viacero firiem, ktoré sa zaoberajú založením nových s.r.o. a ich následným servisom. Ich hlavnou výhodou je, že Vám založia novú spoločnosť rýchlo a za cenu rovnakú alebo aj nižšiu, ako by ste si svoju s.r.o. pracne zakladali sami. Cena za takto založenú spoločnosť je v hodnote poplatkov, ktoré by ste tak či tak zaplatili sami na obchodnom registri. Nie je v tom dokonca žiaden reklamný trik opísaný malými písmenami. Jednoducho je to skutočne tak.

Nasledujúca tabuľka odráža porovnanie nákladov (ceny) na založenie spoločnosti s ručením obmedzeným, ak sa ju rozhodnete založiť sami (tzv. „samozakladatelia“) a nákladov (ceny) za založenie s.r.o. cez špecializovanú firmu na zakladanie a založenie s.r.o.

Tabuľka č.1: Porovnanie nákladov (ceny) za založenie s.r.o.

Porovnanie nákladov na založenie spoločnosti s ručením obmedzeným


Náklady ak si zakladáte s.r.o. sami Založenie s.r.o. cez SroOnline.sk
Správny poplatok za 1 voľnú živnosť 5 € 5 €
Súdny poplatok za zápis s.r.o. do obchodného registra 331,50 € 165,75 €
Poplatky za osvedčenie podpisov u notára (dvojosobová spoločnosť) Cca 34 € Cca 17 €
Odmena za poradenské služby 0 € Od 100 €
Celkové náklady 370,50 € 286,75 €
Celková úspora
83,75 €


Založenie dvojosobovej spoločnosti s využitím služieb založenia s.r.o. online Vás bude stáť menej ako keby ste si ju zakladali sami! V prípade viacosobovej spoločnosti bude založenie s.r.o. cenovo  ešte výhodnejšie.

Šandardný súdny poplatok za založenie novej s.r.o. je 331,50 € a špecializovanej firme zaplatíte za všetky jej služby, vrátane odmeny a zľavneného súdneho poplatku vďaka online založeniu, menej než je len samotný bežný poplatok pre obchodný register. Určite sa pýtate ako tieto spoločnosti dokážu takto fungovať? Odpoveď už dnes nie je tajomstvom. A skutočne to tieto firmy nerobia zadarmo. Tieto spoločnosti totiž disponujú zaručeným elektornickým podpisom (ZEP) potrebnom na komunikáciu so súdmi a tak majú nárok na 50% zľavu zo súdneho poplatku. Za ušetrené peniaze na súdnom poplatku uhradíte ich odmenu a ešte stále môžeťe získať nejaké peniaze navyše (v prípade uvedenej spoločnosti až 83 €).

Pre viac informácii navštívte prosím stránku www.sroonline.sk