Právny
poriadok Slovenskej Republiky neupravuje žiadnu zmluvu, ktorá by sa
svojím názvom zhodovala s franchisingovou zmluvou (aspoň zatiaľ,
pretože legislatívny zámer nového občianskeho zákonníka s
touto zmluvou už počíta). Avšak iba na základe tejto skutočnosti
nemožno tvrdiť, že franchisingová zmluva nie je zmluva typová,
pretože každá zmluva sa vždy posudzuje podľa obsahu a nie podľa
jej označenia. Práve preto je nutné skúmať, či franchisingová
zmluva svojím obsahom nie je totožná, príp. podobná s
niektorou zmluvou typovou.
Franchisingová zmluva a zmluva licenčná podľa obchodného zákonníka
Z
vyššie zmieneného pohľadu prichádza do úvahy ako prvá licenčná
zmluva na predmety priemyselného vlastníctva podľa § 508 a
nasl. OBZ. V zmysle základných ustanovení o licenčnej zmluve na
predmety priemyselného vlastníctva „oprávňuje poskytovateľ
nadobúdateľa v dojednanom rozsahu a na dojednamom území na
výkon práv z priemyselného vlastníctva a nadobúdateľ sa
zaväzuje na poskytnutie určitej odplaty alebo inej majetkovej
hodnoty“. Je však nutné konštatovať, že obsahm franchisingovej
zmluvy nie je len tento zmluvný vzťah, obdobný licenčnej zmluve,
ale aj veľa ďalších práv a povinností. Z toho je zrejmé, že
licenčná zmluva v sebe zahŕňa iba časť z obsahu samotnej
franchisingovej zmluvy. Ďalšie pre franchisingovú zmluvu obvyklé
ustanovenia o právach a povinnostiach zmluvných strán v licenčnej
zmluve chýbajú. Práve z tohto dôvodu je možné urobiť záver,
že franchisingová zmluva nie je obsahom totožná so samotnou
licenčnou zmluvou na predmety priemyselného vlastníctva. Taktiež
možno usúdiť, že bude veľmi účelné, aby bola somotná
licenčná zmluva súčasťou franchisingovej zmluvy. Rovnako
to uvádza aj Tatiana
Tejcová,
ktorá tvrdí, že „zmluvné vzťahy, v ktorých sa vyskytuje aj
poskytnutie licencie, majú často zmiešaný charakter, kumulujú sa
v nich aj prvky iných zmluvných typov (napr. franchising)“ 3
Franchisingová zmluva v súvislosti s kúpnou zmluvou
Nakoľko
záväzkom franchisanta často býva povinnosť odoberať od
franchisora určité výrobky, ďalšia zmluva, ktorá by svojím
obsahom mohla byť podobná s franchisingovou zmluvou, je kúpna
zmluva. Podľa všeobecných ustanovení o kúpnej zmuve v § 409
OBZ, kúpnou zmluvou sa predávajúci (franchisor) zaväzuje dodať
kupujúcemu (franchisantovi) hnuteľnú vec (tovar) a previesť na
neho vlastnícke právo k tejto veci a kupujúci (franchisant) sa
zaväzuje zaplatiť kúpnu cenu. Musím však opäť konštatovať,
že franchisingova zmluva je svojím obsahom oveľa širšia než
zmluva kúpna. Ale taktiež nemožno vylúčiť, aby kúpna zmluva
nebola súčasťou franchisingovej zmluvy.
Spojitosť s nájomnou zmluvou
Rovnako
je nutné zamerať svoju pozornosť na súvislosti so zmluvou
nájomnou, nakoľko nezriedka býva vo franchisingovej zmluve
povinnosť franchisora poskytnúť franchisantovi určité hnuteľné
veci alebo nebytové priestory. Obsahom nájomnej zmluvy je podľa §
663 a nasl. Občianskeho zákonníka (pri
nájme nebytových priestorov ustanovenia § 3 a nasl. zákona č.
116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov v
znení neskorších predpisov) oprávnenie nájomcu (franchisanta)
užívať vec a zároveň jeho povinosť zaplatiť prenajímateľovi
(franchisorovi) nájomné. Aj tu je však nutné poznamenať, ze
franchisingová zmluva je svojím obsahom omnoho širšia ako nájomná
zmluva.
A čo zmluva o obchodnom zastúpení?
Ďalšia
zmluva, ktorá by mohla byť podobná s franchisingovou zmluvou je
zmluva o obchodnom zastúpení. Zo základných ustanovení o
tejto zmluve v § 652 OBZ vyplýva, že predmetom je záväzok
obchodného zástupcu vyvýjať pre zastúpeného činnosť smerujúcu
k uzavretiu určitého obchodu a zastúpený sa zaväzuje zaplatiť
odmenu. Vo franchisingu však franchisant uzatvára zmluvy so svojími
partnermi vo vlastnom mene a na druhej strane franchisor nie je
povinný zaplatiť franchisantovi odmenu za odbyt jeho tovarov. Aj tu
je nutné urobiť záver, že porovnávané zmluvy nie su obsahovo
totožné.
Franchisingová zmluva VS komisionárska zmluva
Ďalšou
podobnou zmluvou môže byť zmluva komisionárska.
Vychádzajúc zo základných ustanovení o tejto zmluve, v § 577
OBZ, predmetom je záväzok komisionára, že zariadi vo vlastnom
mene pre komitenta na jeho účet určitú obchodnú záležitosť a
komitent sa zaväzuje zaplatiť mu odplatu. Rovnaké s
franchisingovou zmluvou je to, že obaja podnikatelia konajú vo
vlastnom mene. Rozdiel je však v tom, že vo franchisingu
franchisant jedná aj na vlastný účet naproti tomu komisionár
jedná vždy na účet komitenta. Taktiež vo franchisingu nebýva
upravená povinnosť franchisora palatiť franchisantovi odmenu za
predaj jeho výrobkov. Práve naopak, vo franchisingovej zmluve je
vždy zakotvená určitá povinnosť franchisanta uhrádzať
franchisorovi poplatky (odmenu) za právo predaja franchisorových
výrobkov.
Z
vyššie uvedeného porovnania, aj keď nemusí byť uplné, vyplýva,
že žiadna zmluva, ktorá je svojím obsahom blízka franchisingovej
zmluve, nezahŕňa jej celkový obsah práv a povinností. Z týchto
argumentov možno konštatovať, že franchisingová zmluva nie je
ako zmluva typová upravená vrámci slovenského právneho poriadku (aspoň zatiaľ, kým je nie prijatý nový občiansky zákonník).
Otázka teraz smeruje k tomu, či možno franchisingovú zmluvu
chápať ako zmluvu nepomenovanú, alebo zmluvu zmiešanú.
Obsahom
franchisingovej zmluvy bude predovšetkým poskytnúť práva k
predmetom duševného vlastníctva. Na túto oblasť sa vzťahuje
najmä typová licenčná zmluva na predmety priemyselného
vlastníctva upravená v §§ 508 - 515 Obchodného zákonníka, a
tiež ustanovenia licenčnej zmluvy podľa zákona č. 618/2003 Z.z.
o autorskom práve a právach súvisiacich s autorským právom
(ďalej aj „autorský zákon“) v prípadoch poskytnutia práv k
autorskému dielu. Predmetom franchisingovej zmluvy môže byť aj
povinnosť franchisanta vyvýjať činnosti smerujúce k tomu, aby
franchisor mohol uzatvárať určité druhy zmlúv. V tomto prípade
by sa použili ustanovenia zmluvy o obchodnom zastúpení v §§ 652
- 772a Obchodného zákonníka. Taktiež môže franchisor poskytnúť
franchisantovi právo užívať určité hnuteľné veci, na ktoré
by sa vzťahovali ustanovenia o nájomnej zmluve podľa §§ 663 -
684 Občianského zákonníka. Rovnako môže byť predmetom tejto
zmluvy aj záväzok franchisora poskytnúť určité tovary a
povinnosť franchisanta tieto tovary odoberať a zaplatiť dohodnutú
cenu. V tomto prípade by išlo o kúpnu zmluvu a relevantné by boli
aj ustanovenia §§ 409 - 475 Obchodného zákonníka.
Okrem
vyššie zmienených práv a povinností sú však vo franchisingovej
zmluve obsiahnuté aj ďalšie záväzky a oprávnenia. Ide napríklad
o povinnosť franchisora poskytnúť franchisantovi zaškolenie,
zabezpečiť reklamné služby, poskytovať stálu pomoc a byť
franchisantovi súčinný, alebo právo franchisora vykonávať
kontroly dodržiavania zmluvy a jej manuálov. Na strane franchisanta
môžeme rovnako nájsť dalšie špecifické práva a povinnosti ako
napr. povinnosť viesť predpísaným spôsobom účtovníctvo,
dodržiavať manuály, zúčastňovať sa školení, odvádzať
pravidelné poplatky, zákaz konkurencie a pod. Tieto osobitné
oprávnenia a povinnosti podľa môjho názoru nie je možné
subsumovať pod ustanovenia jednotlivých typových zmlúv.
Záver
Práve z vyššie uvedeného dôvodu je možné urobiť záver, že franchisingová zmluva
je zmluva, pri ktorej dochádza k súbehu viacerých typových zmlúv
a zmlúv nepomenovaných. Franchisingovú zmluvu je preto podľa
môjho názoru nutné chápať ako zmluvu inominátnu, ktorej právnym
základom bude § 269 ods.2 Obchodného zákonníka, podľa ktorého
„účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je
upravená ako typ zmluvy.“ Účastníci však musia dostatočne
určiť predmet svojich záväzkov, inak zmluva nebude platne
uzavretá.
Autor článku Mgr. Tomáš Hôra
1.Napr. Ovečková O.a kol, Obchodný zákonník s komentárom-II.časť,
Bratislava: Iura Edition,2005,s. 28
2
Napr. Vojčík P., Miščíková R., Základy práva duševného
vlastníctva, Košice, TypoPress, 2004, s.277
3
Tejcová T., in: Ovečková O. a kol, Obchodný zákonník
s komentárom-II.časť, Bratislava: Iura Edition,
2005, s. 341
